Patrónka farnosti

SV. KATARÍNA Z ALEXANDRIE mučeníčka
Sviatok: 25. novembra
Patrónka: dievčat, panien a manželiek; učiteľov, študentov a žiakov; teológov, filozofov a rečníkov; univerzít, knižníc a nemocníc a všetkých povolaní majúcich do činenia s kolesom alebo nožom – napr. kolárov, hrnčiarov, mlynárov, šičiek, kníhtlačiarov, obuvníkov, kaderníkov

Kult sv. Kataríny z Alexandrie sa rozvinul hlavne v 11.-14. storočí vo vrcholnom stredoveku. V tomto čase patrila medzi najuctievanejšie svätice. Katarína patrila medzi 14 pomocníkov v núdzi. Jej životopis spočíva prevažne na legendách. Najstaršie zachované (grécke) životopisy pochádzajú až zo 6. storočia.

Podľa životopisov Katarína žila v egyptskom veľkomeste Alexandrii a bola dcérou kráľa Kaostu.

Vynikala krásou, bola veľmi vzdelaná a ako kráľovská dcéra aj bohatá. S pýchou však odmietala každého mladého muža, ktorý sa uchádzal o jej ruku. Jeden nebol krásny, iný dostatočne bohatý.
Jedného dňa sa stretla so starým pustovníkom, ktorý jej povedal: „Poznám jedného predivného mládenca, ktorý ťa neporovnateľne prevyšuje vo všetkých daroch, o ktorých si mi hovorila. Jeho krása prevyšuje slnečné svetlo, jeho premúdrosť vládne všetkým stvoreniam, bohatstvo jeho pokladov sa nachádza po celom svete a nikdy sa nezmenší, ale ešte sa zväčšuje, a jeho pôvod je nevýslovný, nepochopiteľný.“ Katarína sa spýtala: „Je možné vidieť toho mládenca, o ktorom hovoríš také predivné veci?“ Starec jej rozprával o Ježišovi Kristovi a všetko jej uvažovanie obrátil na neho.
Toto ju viedlo k hlbokému zamysleniu nad jej životom, poznaniu vlastnej pýchy a prázdnych názorov. Krátko nato vyhľadala kňaza a dala sa pokrstiť.
V Alexandrii bolo nariadené priniesť v chráme obetu pohanským modlám. Mladá čerstvo pokrstená kresťanka sa aj so služobnicami odobrala k chrámu, aby povzbudzovala kresťanov k vytrvalosti vo viere. Chytili ju a odviedli do cisárskeho paláca. Cisárovi Maximinovi (311-313) sa snažila vysvetliť, že pohanskí bohovia sú modly. Mimoriadnou výrečnosťou sa jej podarilo cisára priviesť do rozpakov. Pre jej krásu jej cisár ponúkal manželstvo. Keď manželstvo odmietla a nechcela sa zriecť ani kresťanskej viery, dal cisár povolať pohanských filozofov a rečníkov, aby ju vyviedli z omylov. Avšak keď došlo ku konfrontácii, Katarína argumentovala tak dôrazne a presvedčivo, že sa všetci nechali pokrstiť a prijali kresťanstvo. Cisárovi povedali: „Ty vieš, cisár, nikdy nestál pred nami človek, ktorého by sme nedokázali prekonať. Ale z tejto panny hovorí Duch Boží. Teraz už nechceme a nemôžeme bojovať proti Kristovi“. Cisár filozofov odsúdil na smrť a Katarínu uväznil.
Dal mučiť, dal ju bičovať, pribiť klincami, týždeň ju nechal hladovať, na ozubenom kolese roztrhať. Ale keď sa koleso rozsypalo a pozabíjalo mučiteľov, cisár dal Katarínu sťať niekedy medzi r. 311 – 313.
Jej pozostatky boli podľa legendy zázračne anjelmi prenesené na horu Sinaj, kde sú dodnes uložené v kláštore sv. Kataríny.
Sv. Katarína sa zvykne spájať aj so sv. Janou z Arku, ktorej sa zjavovala a dodávala odvahy v jej rozhodnutiach.

Znázorňovanie: tradične je znázorňovaná s kolesom alebo mečom. Často má na hlave mučenícku korunu, menej často palmu víťazstva, kvetinu, knihu alebo ľaliu. V byzantskej tradícii sa považuje za veľkomučenicu a znázorňuje sa s krížom.